Som azda trápny čecháčik, lebo sa na Slovensku nepíše stejný, ale rovnaký. No som aj spolu s tým dobráčisko, na tunajšie slovenské pomery možno až priveľa čestné a poctivé. Pokladám teda za svoju morálnu povinnosť (isto viete, čo to znamená), varovať vás, že tento článok je iba perfektne primitývny výgrcok, ktorý má jediný, ale o to zjavnejší ciel, a to rozoštvávať slovenský národ.
Varovanie ste odo mňa dostali a pokiaľ mi neveríte a budete čítať ďalej, tak ste hlupáci…
Blaha vtrhol k Ficovi ako ozajstný víchor.
„Rýchlo, Robo, nechaj všetkého a utekaj na ruskú ambasádu. Už im tam zasa kvapká vodovod, je treba to opraviť, vieš predsa, že teraz nemáme žiadnu protivzdušnú obranu, môže sa stať hocičo!“ vyhŕkol zo seba Blaha, celý červený ako bežal po schodoch.
„To je isto zasa nejaká sabotáž Čaputovej! Ta americká urva má absolútnu vlčiu tmu vo vzťahu k našim slovanským bratom! Už tam utekám. Vezmi to tu, prosím, za mňa, než sa vrátim!“ vyhŕkol Fico, popadal svoju brašnu na náradie a utekal na ruskú ambasádu opraviť kvapkajúci vodovod.
„Kvapkalo to celú noc a celý deň. Stať sa nám to v Berlíne, nebo vo Varšave, tak už tam pošleme naše rakety, lebo Rusko nemá hraníc. Opravil ste to ozaj pekne, pán premiér,“ pochválil Fica vrátnik z ruské ambasády, keď Fico vlastnoručne opravil kvapkajúci vodovod.
„Rado sa stalo, Vaše Blahorodie. Veď od toho tu predsa som, aby som robil politiku na dve strany,“ odpovedal Fico skromne a chystal sa k odchodu.
„Počkajte, pán Fico. Niečo tu pre vás mám. Pozrite sa. Ako sa vám páčia?“ mal naraz vrátnik v ruke akési topánky.
„Vypadajú pekne. Čo je to za topánky, Vaše Blahorodie?“ spýtal sa Fico.
Vrátnik sa usmial: „Ej, to sú vzácne topánky, lebo v týchto topánkach bol obutý prezident Tiso v deň svojej mučeníckej smrti, za ktorú nesú plnú zodpovednosť Židia, Američania a banderovci. Mali sme ich schované v jednom tajnom archívu NKVD. Vyskúšajte si ich, pán premiér!“
Vrátnik podal Ficovi Tisove topánky a ten si ich pod vrátnikovým dohľadom obul celkom sám.
„Pozrite, Vaše Blahorodie, ako mi ty Tisove topánky padnú!“ vypískol od radosti Fico a prosebne sa pozrel na vrátnika, „môžem si ich nechať?“
„Samozrejme, sú vaše!“ usmial sa vrátnik.
„Ďakujem, aký som šťastný! Ty topánky sú ozaj pohodlné!“ rozžiaril sa Fico a spýtal sa, „čo vám za ne dlhujem, Vaše Blahorodie?“
„Zbláznil ste sa, či čo? Nič nám nedlhujete, veď ste nám opravil vodovod! Kvapkal, a už nekvapká! To my sme vaši dlžníci!“ zvolal vrátnik a poklonil sa Ficovi až po pás.
A tak Fico odchádzal z ruské ambasády v Tisových topánkach.
A verili by ste tomu, že sa Fico v tých topánkach cíti tak dobre, že v nich i spí?
Ozaj, ľahne si do postele a ani si ich nevyzuje…
No, nepovedal som vám to na začiatku, že ste hlupáci, keďže ste dočítali tento môj výgrcok až sem?
Veru, že povedal!
Týmto, vy hlupáci, situáciu na Slovensku nevyrešíme…