Ako každý večer, vracal sa i teraz kapitán Danko zo svojej obľúbenej Univerzitnej knižnice, do ktorej si chodí vypožičať milované ruské klasiky. A ako vždy, i teraz mal kapitán Danko na zadnom sedadle svojej terénnej Lady Nivy hŕbu kníh. V tejto hŕbe kníh, ktoré si viezol domov, boli knihy od Sorokina, Ulickej, no predovšetkým tam boli knihy od veľkého ruského spisovateľa Dugina, ktorom mu veľmi vrelo veľakrát rozprávala ministerka Šimkovičova s tým, že ona nič iné ani nečíta.
Pretože bol kapitán Danko telom i dušou vojak, veľmi sa mu páčila Duginova myšlienka, že by sa ruská společnosť mala premeniť na spoločnosť vojenskú rovnako tak, ako tomu bolo vo fašistickom Taliansku či v nacistickom Nemecku, lebo svätou povinnosťou Ruska je oslobodenie slovanských národov zo židovského otroctva.
„Do frasa, keby sme sa aj tuná na Slovensku takto premenili vo vojenskú spoločnosť ako Rusi, nebol by som iba kapitán, ale prinajmenšom by som bol generál, možno aj maršal! A keby som by bol maršal, tak by sme zo Slovenska iste vyhnali všetkých Židov a s nimi aj buzerantov!“ snil o svetlej budúcnosti Slovenska mierotvorca Danko.
No toto Dankovo snenie o mieru a Slovensku bez Židov sa nepáčilo jednému ozaj veľmi agresívnemu semaforu u jedného, rovnako tak veľmi agresívneho priechodu pre nemenej agresívnych chodcov, ktorí schválne spomaľujú cestnú premávku, preto každého chodca patrí prejsť autom v sebaobrane pred takýmto agresívnym spomalením .
„Tak ty chceš mier, ty hajzel, ty urva jedna národovecká?“ vykríkol tento semafor, ktorý bol na viac ešte liberál a progresivec (a dosť možná aj buzerant a Žid) a agresívne vstúpil Dankovi do jeho jazdnej dráhy.
Kapitán Danko sa iba bránil, keď do toho semaforu svojou Ladou Nivou vrazil tak málo, že sa vlastne nič nestalo, iba jeho Lade Nive odpadla jej ŠPZ.
„Čo iného to bolo než Dankova obrana? Či to bola azda agresia?“ pýtam sa a sám si i odpovedám, „považovať niečo také, čo je vo skutočnosti iba obranou proti agresívnemu semaforu, ktorý vstúpil Dankovi do cesty, za opravdivú agresiu môže iba liberálna nebo progresivistická urva!“
Preto vás žiadam, pán minister vnútra Eštok, pokiaľ čítate tento môj článok, a ja verím, že áno, pretože je to súčasťou vašej požehnanej práce, aby ste urobili všetko, čo je vo vašich silách a zasadili sa o to, aby Danko nebol za túto svoju obranu nijak potrestaný, lebo taký čestný a poctivý chlap, ako je pán Danko, sa na Slovensku narodí raz za sto rokov.
Pán minister Eštok, dopredu vám ďakujem za kladnú odozvu na moju prosbu, lebo verím, že ste prinajmenšom rovnako tak čestný chlap ako Danko, nič viac už si neprajem…