Keďže slovenskí Maďari a východoslovenskí Rómovia túžiaci po Veľkom Uhorsku, lebo jedni aj druhí rozprávajú svojim deťom rozprávky po maďarsky, zvolili Pellegriniho prezidentom Slovenska, Fico sa neudržal a spontánne objal Pellegriniho.
Tak ho stískal a vybozkával, ako by Pellegrini ozaj bol psia mater.
Ale to nebolo všetko!
Keď Fico Pellegriniho vystískal a pobozkal, povedal: „Braček môj rodný, veď som ti vravel, keď si odo mňa odchádzal, že my dva sme si súdení, že budeme spolu naveky v dobrom, aj zlom!“
To urobil Fico a urobil to ako ozajstný chlap, ktorý sa nebojí ničoho, ani špeciálnej prokuratúry nie.
A čo urobila Čaputová?!
Boha jeho, pýtam sa, čo urobila ta americká agentka!?
Vystískala Pellegriniho?
Pobozkala ho?
Pokľakla pred ním a povedala: „Buď mi, môj milý, dobrým prezidentom, a ja ti budem dobrou a poslušnou občiankou nášho krásneho Slovenska!“
Nepokľakla a nepovedala!
Preto tebe, Čaputová, aj tebe, Korčok, menom slovenského ľudu, ktorého som hovorca, odkazujem toto: „Nezabudneme, ako ste sa k Slovensku a väčšinovej časti Slovákov chovali, správali počas celých tých ukrutných, preukrutných rokov, čo ste obývali náš Prezidentský palác, ako ste nás bičovali, ako ste nás zotročovali, ako ste nás hnali pred hlavne ruských zbraní, ako ste nám nedali nežrať, lebo sme pre vás boli menej než tie prasiatka, ako ste nás takmer nechali zdochnúť hlady, ako ste nás predhadzovali medveďom a ostatným šelmám, vrátanie tchorov, ako ste nás zatvárali a mučili v mučiarni, ktorú ste za týmto účelom umlčania národa nechali zbudovať, v Paláci, keď sme len čo-to pozdvihli svoj hlas proti vojne a proti porobe nášho slovenského národa, ktoré ste vy symboly!“
Tak to by sme mali, zasa mám čosi málo zarobené…