Takto sa podpredseda našej nezapredaneckej vlády, ktorá získala v eurovoľbách sotva 34 % hlasov a mala by preto, podľa kremeľských politológov, odstúpiť, už dlho, to jesť najmenej týždeň, nerozčúlil.
„Aký ja som len debilko?! Veď sa na sebe pozerám do zrkadla už hodinu a vidím dobre, že nie som žiaden debilko! Všetkých tých neprátelských novinárov, čo sa nedokážu vyrovnať s výsledkami volieb a robia zo mňa debilka, príde pozatýkať!
Ja ich názory, aj keď sú nepriateľské našej zemi, viem a dokážem rešpektovať. Keď urobím chybu, verejne si ju priznám, ja som pre slobodu slova, nech si každý píše a vraví, čo chce, ale debil určite nie som, ako hovorí tí debili!“ rozčuľoval sa tento podpredseda, keď sa hodinu pozeral do zrkadla, vo ktorom ozaj nevyzeral ako debil.
A ozaj nevyzeral ako debil, lebo debili sú tí, ktorí sú nepriatelia nášho skvelého podpredsedu vlády, muža čestného a odvážneho tak, že by mu aj Šaňo Mach mohol závidieť túto jeho čestnosť a odvahu, keby ešte žil a vedel závidieť!