panladislav

Vladimir Vladimirovič Putin sedel vo svojom podzemnom bunkri, ktorý bol zariadený ako každá iná zemljanka, čo sa poznalo predovšetkým podľa toho, že v ňom nebolo žiadnych okien.

            Povedzte sami, na čo sú okná v zemljanke?

            Na nič!

            Ale to nebránilo Vladimiru Vladimiroviču, aby sa hlboko zamyslel a celkom vážne následne povedal: „Ak chce svet existovať bez Ruska, tak nemusí existovať vôbec. Západ nás chce zničiť. No, keď nás Západ zničí, tak my zničíme svet, pretože svet, to sme my, Rusko!

            Nemôžem pripustiť, aby svet existoval bez Ruska, pretože nie na svete žiadnych ľudí nad nás Rusov. My, Rusi, sme výkvet všetkého ľudstva, naša, ruská, civilizácia je najvyspelejšou civilizáciou v ľudských dejinách. Máme nielen právo, ale i povinnosť zničiť svet, ktorý chce existovať bez nás, pretože taký svet by sa musel protiviť i samotnému Bohu.

            A preto sme i my, Rusi, prišli na tento svet, aby sme ho zničili, lebo to je naše poslanie, ktorým nás poveril Boh. Tomuto svetu vládne Satan, ktorý sa zhmotnil v Západe. A my tento svet zničíme a s ním aj zničíme Satana, lebo Boh si to tak želá.

            Preto je naša vojna svätá, pretože je to vojna proti Satanovi. A preto my, Rusové, prídeme rovno do Božieho kráľovstva rovnako tak, ako príde do raja každý moslim, ktorý sa odpáli a vykríkne: ,Allahu akbar!‘

            ,Rusko je veľké a nie je nič nad Rusko‘, prehlasujem ja a odpaľujem všetky jadrové zbrane, čo my, Rusi, máme, lebo som Rus!“

            A Vladimir Vladimirovič skutočne stlačil taký červený gombík, čo mal pred sebou na niečom, čo pripomínalo ovládací pult ruského jadrového arzenálu.

            Nie že by som bol proti zničeniu Západu. Západ isto príde zničiť už len preto, že Západ chce zničiť Rusko, ale predsa mi bolo akosi ľúto Slovákov.

            Mal som ešte pár sekúnd času a tak som povedal: „Ale čo Slováci? Veď tí budú taktiež zničení spolu s týmto svetom!“

            „Snáď vám ich nie je ľúto?“ usmial sa Vladimir Vladimirovič.

„No, trochu mi ich ľúto je. Veď ich civilizácia je takej vyspelá,“ odpovedal som.

            „Nemusíte ich ľutovať. Slováci dobre vedia, že bez Ruska neprežijú, veď to sú takej Slovania,“ upokojil ma Vladimir Vladimirovič a hneď na to nastal koniec tohto sveta, ktorý sa nevedel zmieriť s existenciou Ruska.

            A kto sa nevie zmieriť s existenciou Ruska, nevie sa zmieriť ani s Bohom!