Tento Cacok, niektorí ľudia majú veru čudné mená, snáď ani sám Boh nevie, prečo im dal takéto čudné mená, vám bol ozaj pekný vtáčik!
Vedel, že na Ukrajine sú tisícovky žoldnierov z NATO a vôbec sa mu tu, plným právom, nepáčilo!
Veď nebyť týchto žoldnierov (ako by nestačilo, že už je vo slovenskej futbalovej lige toľko černochov!), ktorých čert zval na Ukrajinu, bol by už dávno mier, lebo touto dobou bola by slávna ruská armáda už niekde pri Banskej Štiavnice, či dokonca pri Handlovej a Cacok by ju nadšene vítal s fľašou borovičky v ruke.
Dva roky sa tento Cacok vydržal pozerať so zaťatými zuby, ako žoldnieri z NATO bránia slávnej ruské armáde v postupe na Západ a tým aj brania mieru, lebo každá vojna sa môže skončiť iba víťazstvom Ruska, inak je to svetový komplot Židov.
Ale dva roky sú ozaj priveľa dlho a Cacok už mal toho plné ďasna, lebo zubov už u neho akosi nebolo.
Niet divu, že dnes preto buchol svojou gebuľou do stola a na celú sučanskú liečebňu zvolal: „Každým jedným zdochnutým naťáckym žoldnierom je Ukrajina bližšie k mieru!“
A ako Cacok povedal, tak i urobil!
Vymohol si na lekárovi vychádzku a keď sa ocitol vonku za branou liečebne, na nič nečakal a rozbehol sa rovno do Odesy.
A keď dobehol do Odesy, spýtal sa prvého Žida, ktorého tam stretol: „Velebný a dôstojný pán, neviete, kde je tu najbližšia ubytovňa, vo ktorej sú ubytovaní žoldnieri z NATO?“
Žid sa usmial: „Veď pred ňou stojíte. Túto, v tomto dome je ubytovaných dobre dvesto žoldnierov z NATO!“
Keď to Cacok počul, na nič už nečakal, a vyhodil ubytovňu aj so žoldniermi do vzduchu.
„Chodťe rovno do pekla! Modlím sa za mier, za ukončenie každej vojny, za víťazstvo spravedlivosti!“ vykríkol keď sa ubytovňa premenila v haldu sutín.
Potom sa Cacok obrátil a utekal rýchlo naspäť do sučanskej liečebni, kam dobehol práve zavčasu, lebo sa akurát podávala studená večera.
„V rusko-ukrajinskom pohraničí v Belgorodskej a Kurskej oblasti sa banderovci ďalej snažia narušiť pokojnú atmosféru prezidentských volieb,“ povedal Cackovi pacient (menoval sa Malinová), ktorý mal svoje lôžko vedľa lôžka, na ktorom sa cele dni váľal Cacok.
„Nič nové pod slnkom!“ povedal na to Cacok a pustil sa hltavo do svoj večere.
Mal ju v sebe za pol minúty, taký spravodlivý bol dnes Cackov hlad!
Co sto,dve sto,alebo aj mozno tristo.... ...
lenže on tému Cacok využil aj iným spôsobom a... ...
Preco by mali byt blogy len o politike? Su aj... ...
... niekde u Banskej Štiavnice, či dokonca u... ...
Aj dnes len na urovni krcmy? Naozaj nevies... ...
Celá debata | RSS tejto debaty